V západnej časti CHKO, asi 2 km od obce Šiatorská Bukovinka, sa nachádza NPR Šomoška. Patrí k najstarším chráneným územiam Cerovej vrchoviny. Leží medzi vrchom Šiator a náhornou plošinou Mačacia. V rezervácii, ktorá pre svoje atraktivity, najmä čadičový vodopád ako aj hrad, bol v roku 1990 otvorený náučný chodník o dĺžke 1,6 km a prevýšení 106 m. V roku 2000 bol rekonštruovaný z prostriedkov Phare-Credo. Jeho cieľom je poukázať na hodnoty živej a neživej prírody rezervácie.
FOTO
Bukovinský potok pramení v juhozápadnom úbočí masívu Medveš v Maďarsku. Preteká celým územím rezervácie, z väčšej časti lesným porastom, kde sa vlhkomilná sprievodná zeleň toku udržiava len v brehových porastoch. Tvorí ju jelša lepkavá, vŕba rakytová, baza čierna a lieska obyčajná. Po pravej strane potoka vyviera niekolko suťových prameňov, ktoré podmáčajú pôdu a vytvárajú podmienky výskytu vlhkomilných druhov rastlín. Na nive potoka môžeme pozorovať aj obojživelníky ako sú napríklad salamandra škvrnitá, skokan hnedý, zelený, štíhly, ostropyský. Na jar voda priláka aj ropuchu bradavičnatú, z plazov tu žije užovka obojková. Cenný je výskyt raka riečneho, čo signalizuje čistotu vody.
Celkový charakter rezervácie ovplyvňuje skutočnosť, že jej okolie bolo oddávna využívané človekom. Pozostatkom ľudských aktivít je v rezervácii aj malý rybník, ktorý dala vybudovať bohatá účastinná spoločnosť na začiatku 20.storočia. Obnovený bol pri budovaní náučného chodníka. Po rekonštrukcii v roku 2000 vo výtokovej časti pribudol balvanitý vodný skok. má slúžiť ako príklad umožnenia migrácie vodného živočíšstva pri umelo vytvorených bariérach. Jazierka sú zásobované vodou z upraveného prameňa. I ked sú umelým prvkom v prírodnom prostredí, zohráva táto vodná plocha významnú úlohu pre rozmnožovanie a vývoj obojživelníkov.
FOTO
Najrozšírenejšou drevinou rezervácie je buk lesný, ktorý má v centrálnej časti 100% zasúpenie. Najmohutnejšie jedince dosahujú vek 100-150 rokov s obvodom kmeňa 300-330 cm. V severnej časti má najvyššie zastúpenie dub cerový a pozoruhodným exemplárom je aj mohutný dub žltkastý pri kamennom vodopáde. Bylinná prikrývka pod samotným lesom je pomerne chudobná. Výrazne sa v podraste vyníma kukučka vencová, vzácne bola zaznamenaná prilbovka biela, či zvonček repkovitý. K obyvatelom lesa patria párnokopytníky, drobné zemné cicavce a vysoká druhová rozmanitosť vtáctva.
Na ploche 40 krát 100 metrov, v severnom svahu hradného vrchu sa nachádza kamenné more. Skladá sa prevažne z úlomkov päť až šesť bokých stĺpov bazaltu, bez prímesi hlinitých zvetralín. Táto kamenná stráň vznikla zčasti zvetraním skalných výstupov bazaltu na hradnom vrchu a má prirodzený pôvod. Rozpad bazaltových stĺpov spôsobila často zamrzajúca voda, ktorá rozširovala pukliny v bazalte a jednotlivé kusy sa rozpadávali a hromadili v podobe sutiny na miernejšom svahu. Nahromadená sutina je obohatená aj o materiál z ruín hradu. Priestory vo vnútri kamenného mora poskytujú vhodné prostredie takým druhom, ktoré potrebujú počas roka priemerne stálu teplotu.
Zaujímavý, 9 metrov vysoký geomorfologický útvar bol odkrytý v 14. storočí ťažbou bazaltu na výstavbu hradu. umožnilo sa tým sledovanie päť až šesť bokej odlučnosti bazaltu na okraji krátera s prechodom do lávového prúdu. Stĺpovitá odlučnosť je charakteristická pre homogénnu lávu, najmä pre bázické horniny a je vždy orientovaná kolmo na plochu chladnutia. V Cerovej vrchovine sa vyskytuje bežne, no v takejto ohnutej forme sa radí medzi európske unikáty. Sopka na Šomoške je jednou z viacerých malých erupčných centier, ktoré sa vytvorili na hlbokých zlomoch zemskej kôry, vzniknutých následkom vyvrástnenia centrálnych častí Západných Karpát. Do súčastnej podoby bol prepracovaný následkom výzdvihov územia a erózno-denudačných procesov.
FOTO
Hradný vrch Šomoška sa vypína medzi vrchom Šiatora a rozsiahlym lávovým pokrovom Mačacej. Tvorí zároveň rozhranie medzi geologicky a morfologicky rozličnými štruktúrami. Tabuľovitý vrch Mačacej vznikol následkom rozsiahleho bazaltového lávového pokrovu, najmä zo sopky Medveša, pred 1,8 miliónmi rokov. Tento lávový pokrov o rozlohe 14 km2 je najväčší v Strednej Európe. Horninový podklad poskytol vhodné stavebné suroviny ako andezit a bazalt. Sústava kameňolomov v Mačacej predstavovala začiatkom 20. storočia najväčší ťažobný priestor v republike. Kameňolom zamestnával 1000 robotníkov a surovina sa v podobe dlažobných kociek vyvážala do všetkých okolitých štátov.
Hrad Šomoška bol postavený po tatárskom vpáde v 13.-14. storočí. Na jeho stavbu bol použitý miestny materiál, bazaltové stĺpy. V priebehu stáročí bol svedkom rôznych historických udalostí a vystriedali sa tu rôzni majitelia. Nikdy však nebol kráľovským hradom. V roku 1573 ho obsadili Turci, v roku 1596 sa podarilo hrad dobyť a vrátiť pôvodnému majiteľovi. V 17.storočí bol hrad niekolkokrát prestavaný, zväčšený a opevnený. Nadobudol renesančný charakter. Úlohov hradu bolo brániť prístup ku banským mestám proti Turkom. Na rozhraní 19.-20. storočia dal hrad rozboriť jeho posledný majiteľ. Od roku 1972 prebiehali na hrade prieskumné, konzervačné práce, počas ktorých sa obnovila južná delová veža a čiastočne aj západná.