Šiatorská Bukovinka > všeobecné > o obci > Z dejín obce

Z dejín obce

28. september 2011 | MC

História obce je oveľa mladšia ako hradu Šomoška. Obec leží v priesmyku medzi vrchmi Karanč a Medveš. O názve osady sa zachovala miestna tradícia. Podľa nej priesmykom, cez ktorý preteká potok Belina, viedla cesta. Po jarných a jesenných dažďoch sa vody potoka vyliali a cesta sa stala neschodnou. Obchodníci tak boli nútení čakať a preto si na oboch brehoch potoka rozložili stany. Po opadnutí vôd si cestujúci a obchodníci pri brode začali vymieňať, predávať či odovzdávať tovar. Tak vzniklo pomenovanie Šiatoroš (Sátoros) a v 2. polovici 18. storočia bola založená osada toho istého mena.

hrad Šomoška - rytina z roku 1826

Okolité pozemky pôvodne patrili rodine Csomaovcov, ktoré v 1. polovici 19. storočia prešli do rúk Máriássyovcov, potom tu vlastnili majetkové diely Orosziovci a neskôr Vecseyovci. Významným sa ukázal rok 1866, keď Samuel Winter pri samote založil kameňolom, ktorý značne napomohol rozvoju osady. Bol tu veľký drvič kameňa, ktorý poháňal parný stroj. Jeho prvým strojníkom bol Gejza Nagy z Budapešti. Za prácou sa sem prisťahovali kamenári z Tirolska, ktorí sa ženili s rakúskymi ženami (priezviská Nincz, Garinga, Martinetti). Na začiatku 20. storočia bola osada vlastníctvom Ludovíta Benyovitsa.

Ďalšou osadou tvoriaca dnešnú obec je Bukovinka (Bukkrét), založená po polovici 19. storočia v chotári obce Somosk6újfalu. Patrila rodinám vlastniacim hrad Šomoška. Na konci 19. storočia boli tunajšími zemepánmi Gejza Krepuska, ktorý vlastnil majetky po Stahrembergovcoch a Emil Sztojkovics, ktorý vlastnil bývalé majetkové diely Radvánszkych. V obci žili pol'nohospodárske a drevorubačské rodiny.

Osada Malý mlyn bola založená pri vodnom mlyne (zrejme malých rozmerov) zaznačenom v 18. storočí a neskôr tu bola ubytovňa poľhohospodárskych robotníkov a komenciášov na veľkostatku. Osada na Medveši bola založená na začiatku 19. stor. drevorubačmi, pričom jestvovali osady Horný a Dolný Medveš. Mačkaluk (Macskaluk) sa stala významnou v roku 1895 po založení baníckej osady, keď v tunajšom kameňolome pracovalo 1000 kamenárov. Baňa pôvodne tiež ležala v katastri obce Somoskaújfalu. A nebola to hocijaká osada! Boli tu obytné domy baníkov a vedenia kameňolomu, štvortriedna elementárna škola, žandárska kasáreň a kantína, v ktorej sa predávali potraviny, liehové nápoje a mäso. Vyťažený kameň sa priemyselnou železničkou dopravoval na železničnú stanicu Somoskaújfalu.

letecký pohľad na obec

K rozvoju spomenutých osád veľmi napomohlo vybudovanie železničnej trate Lučenec-Filakovo-Somoskaújfalu, ktorá bola do užívania odovzdaná 4. mája 1871. Jednou zo zastávok sa stal aj Šiatoroš pod menom Radzovce-zastávka. Železničná trať mala v chotári dnešnej obce jeden väčší a dva malé viadukty.

Všetko zmenil výbuch l. svetovej vojny (1914-1918), ktorý znamenal zánik Rakúsko-uhorskej monarchie a po roku 1918 vznikla l. ČSR. Radzovce sa stali súčasťou ČSR a do ich chotára pripadli aj osady dovtedy patriace k Somoskaújfalu. Hranica sa tiahla neďaleko osady Malý mlyn a temer okamžite tu bol zriadený menší hraničný prechod. Pri určovaní hraníc medzi Madarskom a Česko-slovenskom prišlo k mnohým sporom a nedorozumeniam. V roku 1921 sa začalo v rámci pozemkovej reformy s parcelizáciou pôdy statku Janzela a Schwartza na Bukovinke. Pôdu do roku 1923 postupne skúpili obyvatelia Detvy, Hriňovej, Šoltýsky a Kokavy nad Rimavicou, ktorí sa tu usadili. Podobne bola rozparcelovaná pôda majetku Ludovíta Benyovitsa v Šiatoroši. Túto akciu podporila dlhodobými pôžičkami pre kolonistov Banka Čsl. légií, pobočka Bratislava.

Usadeniu sa nových osadníkov významnou mierou napomohol priemysel v Šiatoroši a Mačkaluke, lebo tu predsa len bola istá infraštruktúra na rozdiel od miest, kde spočiatku nebolo nič. V osadách bývalo aj niekoľko baníckych rodín maďarskej národnosti. V roku1928 Pavol Krúdy otvoril na Bakše podzemnú baňu na kamenné uhlie. Tunajšie uhlie bolo vynikajúcej kvality a na trhu bol oň záujem. Podnik zanedlho viedol Hermann Winter. V roku 1930 bol podnik poštátnený a premenovaný na baňu dr. M. R. Štefánika. Baňa mala vlastný agregát na výrobu elektrického prúdu. Uhlie sa na miesto odvozu z útrob bane dopravovalo visutými baníckymi vozíkmi, tvoriace charakteristickú dominantu podniku.

V baníckej osade kameňolomu na Mačkaluke vypukol v rokoch 1933 a 1934 štrajk banských robotníkov, prevažne českej národnosti. Preto boli viacerí z roboty prepustení. V okolí sa následne rozšírilo pašeráctvo a pri potýčkach s pašerákmi padlo niekoľko pohraničníkov.

letecký pohľad na obec

Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 pripadli Radzovce aj s osadami k Maďarsku, ale väčšina slovenských kolonistov aj tak ostala hospodáriť na svojich pozemkoch. V decembri 1944 sa v chotári Radzoviec odohrali viaceré bitky medzi Nemcami a partizánmi. Nemci 27.decembra 1944 utekali cez Mačkaluku. Po máji 1945 Radzovce znova pripadli Československu. Opäť bola zriadená pohraničná stráž a hraničný prechod. Kameňolom bol poštátnený a pripadol podniku Slovenské kameňolomy. V roku 1949 bola zavretá baňa na uhlie, oficiálne pre nerentabilitu. Ale obyvatelia osady mali inú mienku, vraj sloje uhlia sa tiahli smerom k Maďarsku a preto bolo treba ťažbu zastaviť.

V roku 1952 bola pri kameňolome zriadená závodná jedáleň, o štyri roky neskôr sa začalo so stavbou budovy kultúrneho domu a predajne potravín. Ale život tunajšieho občana sa príliš nezmenil, tvrdo pracoval na svojom majetočku aby zabezpečil svojej rodine obživu. Preto sa nerád lúčil so svojim kúskom zeme a tak niet divu, že tunajšie JRD vzniklo pomerne neskoro, až v roku 1957.Svoje hospodárstvo tu malo aj ŠM Filakovo (Malý mlyn, Medveš). Postupne dozrieval čas na osamostatnenia sa osád Šiatoroš a Bukovinka, až nastal rok 1959.

29.januára 1959 sa z chotára obce Radzovce odlúčili osady Šiatoroš a Bukovinka a založili samostatnú obec, ktorá sa podľa miestneho návrhu mala volať Hranička. Pomenovanie ale nebolo oficiálnymi miestami schválené a obec dostala názor Šiatorská Bukovinka. Odrazu sa rozbehol prudký rozvoj obce. Ešte v roku 1959 bola Šiatorská Bukovinka elektrifikovaná, v roku 1960 bol postavený hostinec a v rokoch 1960-1962 budova požiarnej zbrojnice s kultúrnou sálou (v Bukovinke). Na Suchom vrchu bol v roku 1960 otvorený kameňolom na tufu, ktorú odoberala Prefa Brno. Boli spevnené cesty a vybudované chodníky, zlepšovala sa infraštruktúra obce.V roku 1962 bol vybudovaný verejný rozhlas a zavedená pravidelná autobusová doprava. V osade Mačkaluka bol zrušený obchod a samotná osada sa začala vyl'udňovať, keďže kameň sa ťažil už v menšej miere. Pre pravidelne dosahované zlé výsledky bolo tunajšie JRD v roku 1963 pričlenené k ŠM Fiľakovo. V roku 1966 bola vybudovaná štátna cesta k hraničnému prechodu do Maďarska, o rok nato MNV otvoril tažbu piesku a bol postavený most v Bukovinke. V roku 1968 bol zriadený pri MNV kameňolom na Bukovinskom kopci.

Šiatorská Bukovinka - Malý Mlyn

1.septembra 1969 bol zriadený Obvodný národný výbor v Radzovciach, v obci z MNV ostala len jedna pracovná sila. Bolo to zlé znamenie pre obec, takto sa mnohé dediny stali neperspektívnymi. No aj napriek tomu bola v roku 1970 rozšírená budova kultúrneho domu, o dva roky neskôr bola postavená budova materskej školy v Bukovinke a v roku 1973 v Šiatoroši aj nový most. Spevácko-recitačný súbor pri ZŠ vznikol v roku 1974 V roku 1976 bolo v obci zmodernizované verejné osvetlenie, v Šiatoroši bola postavená budova hasičskej zbrojnice a vybudované futbalové ihrisko. V roku 1977 bol postavený most v dolnej časti Šiatorošu a moderný hraničný prechod Šiatorská Bukovinka-Somoskaújfalu s nepretržitou prevádzkou. V roku 1980 bol vybudovaný vodovod a v roku 1981 postavený cez potok most. Ale november 1989 znamenal koniec vlády komunistickej strany a v Československu sa začalo s demokratizačným procesom. V roku 1990 sa kameňolom stal majetkom podniku Novohradský priemysel kameňa, potom viackrát zmenil názov (napr. Priemysel kameňa), až tento lukratívny závod zanikol. Bola obnovená a rozšírená kaplnka, postavený nový dom smútku a bol zrekonštruovaný kultúrny dom v Bukovinke.

V čase osamostatnenia sa obce tu žilo 630 obyvateľov, do roku 1961 sa ich stav zvýšil na 672, do roku 1970 ich počet klesol na 615 a v súčasnosti tu žije 367 občanov, keď sa hlavne mladí sťahovali do miest, kde boli lepšie možnosti zamestnania sa a bývania. Samozrejme, že dnes to už neplatí a pravdepodobne sa po čase aj v Šiatorskej Bukovinke bude počet obyvatel'ov zvyšovať.

späť na zoznam článkov

Prečítajte si tiež:

História hradu
webdesign by Marki007 © 2011
Oficiálna stránka obce