Šiatorská Bukovinka > pre turistov > náučné chodníky > Náučný chodník Mačacia

Náučný chodník Mačacia

13. november 2011 | MC

Kameňolom Mačkaluk sa nachádza cca 2 km východne od obce Šiatorská Bukovinka v západnej časti CHKO Cerová vrchovina, v tesnom susedstve ŠPR Šomoška. Lom otvorili v roku 1880 za účelom ťažby bazaltu. V 20-tych rokoch 20-teho storočia postavili úpravárenskú linku vyťaženého kameňa a železnicu o rozchode 760 mm, ktorou surovinu vyvážali do Maďarska. Najväčší rozmach ťažby nastal koncom 30-tych rokov.

kameňolom Mačacia

Vyrábali sa najmä dlažobné kocky a z odpadu drvený bazalt. Ťažilo sa v 4 lomových dvoroch a južne od nich bola osobitne vybudovaná priemyselná plocha Gizela. Postupne tu vyrástla celá banícka osada so 48 bytovými jednotkami, školou, nocľahárňami, kanceláriou, obchodom a dvomi budovami finančnej stráže. Pracovalo tu spolu až 1500 ľudí a lom patril medzi najväčšie na Slovensku. Surovina bola vyvážaná do mnohých európskych štátov. Po roku 1949 nastal útlm ťažby, ale v čiastočnej ťažbe s kratšími i dlhšími prestávkami sa pokračovalo dodnes.

Kameňolom Mačkaluk v súčasnosti predstavuje najrozsiahlejší zásah činnosti na územi Cerovejvrchoviny. Stopy po ťažbe sú zreteľné v dlžke 700 m so šírkou plošiny 100 až 150 m. Spolu s bývalou osadou je plošný záber lokality vyše 40 ha. Na druhej strane však ako najväčší odkryv bazaltu v Cerovej vrchovine poskytuje široké možnosti štúdia vnútornej štruktúry lávového pokrovu a dynamiky pohybu lávy. Umožňuje demonštrovať históriu a spôsob získavania suroviny v tejto oblasti. Kameňolom Mačkaluk patrí k najvýznamnejším geologickým lokalitám na územi Cerovej vrchoviny. V strednej časti ťažobného areálu je čiastočne odkrytý jedinečný profil spodnej časti lávového pokrovu s možnosťou demonštrácie nástupu horúcej lávy na pyroklastikami pokryté sedimentáme podložie. V ďalších častiach lomu sú ukážky dvojitého lávového pokrovu, doskovitej a stĺpovitej odlučnosti bazaltu a minerálnej výplne geód v bazalte (najmä aragonit, zeolity).

vyhliadka a colnica

Takáto náučná lokalita doposiaľ v Cerovej vrchovine nebola vybudovaná aj napriek tomu, že ťažobná činnosť patrila v minulosti k určujúcim prvkom antropogénne preformovanej krajiny tohto geomorfologického celku. Kameňolom Mačkaluk ďalej poskytuje možnosť oboznámiť sa s prirodzenou schopnosťou prírody zahladzovať umelé zásahy človeka procesmi samorekultivácie s nástupom pionierskych drevinných spoločenstiev a mnohých vzácnych živočíšnych druhov. Lokalita je v súčasnosti veľmi významná aj z ornitologického hľadiska.

Lokalita kameňolomu Mačkaluk aj napriek značnému náučnému potenciálu doposiaľ nebola využitá. Navštevovali ju len náhodní turisti a geologicky i geomorfologicky orientované exkurzie študentov a učiteľov. Z pôvodných 4 lomových dvorov ťažobného areálu sa v súčasnosti 3 nachádzajú v značne pokročilom stave samorekultivácie. Lomové steny sú čiastočne zasutené a zarastené. Podobne sú zarastené aj pôvodne rozsiahle haldy. Na rozdiel od nich sú čerstvé stopy po ťažbe v treťom lomovom dvore od západu, kde prebieha aj v súčasnosti čiastočná exploatácia suroviny. Lomové steny sú tu zvislé až previsnuté, haldy nezarastené.

V značne deštruovanom stave sa nachádza banícka osada južne od lomov. Z budov sú zachované prevažne len narušené múry alebo len základy. Pozemky a miestne komunikácie sú zarastené. V pomerne dobrom stave je parná cesta vedúca pozdĺž celého areálu lomov, ktorá sa napája na bývalú úzkokoľajnú trasu železnice smerujúcu k hranici s Maďarskom. Približne uprostred tejto trasy sa nachádza malý prameň, ktorý je jednoducho vybudovaný s krátkym prietočným potrubím a válovom.

prameň

Lokalita kameňolomu Mačkaluk sa po zrealizovaní úprav využíva vo forme náučnej lokality na dva účely: vedecké a náučno-výchovné. Vedecké využitie spočíva v štúdiu a v možnosti demonštrovania vnútornej štruktúry viacerých generácií bazaltových pokrovov, dynamiky pohybu lávy a minerálneho zloženia bazaltu a to pre domácich aj zahraničných odborníkov, pre študentov vysokých škôl či už individuálne alebo v rámci exkurzií.

Náučno-výchovný charakter oblasti slúži na predstavenie vzniku bazaltového lávového pokrovu, ktorý v minulosti poskytoval cennú surovinu pre človeka, na najcharakteristickejší spôsob antropogénneho preformovania krajiny Cerovej vrchoviny a na schopnosť prírody vysporiadať sa so stopami po ťažobnej činnosti - vznik rôznych ekosystémov viazaných na pozmenenú krajinu. Lepším poznaním zákonitostí prírody prispeje k prehĺbeniu vzťahu človeka k prírode a k ochrane prírodných hodnôt.

späť na zoznam článkov

webdesign by Marki007 © 2011
Oficiálna stránka obce